Varovanie: V tomto príspevku nájdete len moje trápne výlevy.
Čítanie na vlastné riziko.
Veľmi ma mrzí, že svoj blog zanedbávam.
Hoci sa mi honí hlavou toľko nápadov.
Toľko ne-odfotených, toľko ne-napísaných, ne-zhmotnených, ne-uskutočnených. NE- ....
Akoby ma negativizmus lapil do svojej siete a ja len negujem všetko, po čom v skutočnosti vnútri túžim.
A netýka sa to len tvorby-blogu. Negujem život! Hybernujem (ak už nehnijem),ale žijem.
Hoci mám more voľného času, chcem ho využiť, no neviem začať.
Nesiem sa na obláčiku ilúzií kdesi v surrealistickom čase a priestore, zabíjam každú farbu svojej duše čierno-bielymi pochybnosťami.
Žiadna túžba, žiadna vášeň, žiadne odhodlanie, žiadna odvaha riskovať, žiadna chuť tvoriť ....len NEGATÍV.
Možno je zbytočné vylievať si dušu takto verejne. Veď koho zaujíma moja existenčná kríza ...
No viete ako mi to prospeje keď sa nebudem brať tak vážne a napíšem na sklo sveta takéto drísty? ... Neskutočne.
Beriem sa príliš vážne a bojím sa urobiť akúkoľvek chybu. Pritom som len také malé zrnko v piesku.
Ach jaj ... to je život toto!
Nech je tento trápny príspevok dôvodom, prečo robiť radšej NIEČO ako vôbec NIČ.
Let's do it!
Peace!
☮ ☮ ☮
